História súborov

 Lúčnica


V tomto roku je to už 60 rokov, odkedy sa skupina nadšených mladých ľudí, združená v Národopisnej skupine Živeny, po prvý raz verejne predstavila svojim umením pred širokým publikom so samostatným programom. Stalo sa tak na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe v roku 1948.


Toto mimoriadne úspešné vystúpenie dalo základ vzniku jedného z najúspešnejších umeleckých telies celej povojnovej histórie našej krajiny – Umeleckému súboru Lúčnica. Od tej doby až po súčasnosť sa v jeho radoch vystriedalo už vyše dve tisíc členov - tanečníkov, spevákov, hudobníkov, choreografov, dirigentov, hudobných skladateľov, scénografov, ale aj kostymérok, výtvarných návrhárov i administratívnych a technických pracovníkov.


Títo všetci sa veľkou mierou svojho nadšenia, talentu, ale i veľkej pracovitosti a zodpovednosti, zaslúžili o vytvorenie fenoménu, aký nemá obdobu v celej histórii slovenskej kultúry a ktorý nesie poetické slovenské meno Lúčnica.  


Umelecký súbor Lúčnica za 60 rokov svojej existencie, prostredníctvom umeleckých tvorcov, ktorí pre ňu jednotlivé hudobné a tanečné kompozície vytvárali, ako aj prostredníctvom svojich vynikajúcich interpretov, vytvoril a medzinárodne spropagoval originálne slovenské národné umenie. Ide o jedinečnú, výsostne domácu, slovenskú umeleckú tvorbu, ktorú s obrovským úspechom prijali diváci nielen doma, ale aj na najprestížnejších pódiách vyše 50–ich štátov všetkých kontinentov celého sveta. Svojou mimoriadnou kvalitou a originalitou dokázala Lúčnica vo svete zarezonovať tak, že je zaraďovaná publikom, kritikmi i medzinárodnými agentúrami medzi najlepšie súbory vo svojom odbore na svete. Svojim umením a kvalitou sa stala jedným z najvýznamnejších kultúrnych veľvyslancov našej krajiny a o Slovensku, jeho ľuďoch i kultúre, dokázala vypovedať medzinárodne zrozumiteľným jazykom, ktorý nikde nepotreboval tlmočníka a predsa prezentoval o Slovensku to najkrajšie.

Sľuk

Slovenský ľudový umelecký kolektív vznikol v roku 1949. Je jediným štátnym profesionálnym umeleckým súborom s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tanečnej, hudobnej a výtvarnej ľudovej kultúry Slovenska.

Pôvodná tvorba SĽUK-u je inšpirovaná autentickými podobami slovenského ľudového umenia, ktoré v rôznych stupňoch štylizuje do mimoriadne pôsobivej scénickej podoby. Počas svojej šesťdesiatdvaročnej histórie SĽUK spolupracoval s mnohými významnými slovenskými umelcami – skladateľmi Eugen Suchoňom, Alexandrom Moyzesom, Tiborom Andrašovanom, Svetozárom Stračinom, Rinaldom Oláhom; spomedzi choreografov to bola najmä profilujúca osobnosť súboru choreograf Juraj Kubánka, ale aj Martin Ťapák, Ervín Varga, Jaroslav Moravčík či Ján Ďurovčík. V súčasnosti dáva SĽUK priestor mladým talentovaným umelcom, čo výrazne obohacuje jeho repertoár o moderné scénické a multižánrové predstavenia. Vďaka SĽUK-u mohli obdivovať krásu slovenského ľudového umenia a profesionalitu prevedenia umelcami SĽUK-u diváci nielen na Slovensku, ale vo viac ako 60 krajinách sveta.
Umelecký súbor sa skladá z tanečného súboru, ľudovej hudby a ženskej speváckej skupiny. Od roku 1990 sídli vo vlastných priestoroch s divadelnou sálou, ktoré vznikli rekonštrukciou bývalej koniarne rusovského kaštiela.
 

železiar

 
Celú existenciu súboru sprevádza interpretačná vyváženosť a rovnomernosť hudobnej, speváckej a tanečnej zložky. V kompaktnom celku vynikajú najlepší sólisti - tanečníci, speváci i muzikanti. Železiar vyniká sviežou dramaturgiou, experimentálnou choreografickou tvorbou , schopnosťou ponúknuť netradičné spojenia jako aj prienik rôznych štýlov. S chuťou využíva širokú škálu ľudových hudobných nástrojov. Prináša autentické a štýlovo čisté choreografie s pôvodnými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry východoslovenských regiónov. No popri tom smelo siahne aj po vtipných javiskových štylizáciách, ktoré vybočujú zo všetkého zaužívaného a známeho. Železiar vie ohúriť, prekvapiť, vyvolať diskusiu i poetickú náladu, zabaviť i rozplakať. Diváci sú na vystúpenia kolektívu zvedaví, pretože sú zakaždým niečím novým. No podstata ostáva rovnaká - dôsledne ťažiť z toho najčistejšieho ľudového umenia, chrániť, pestovať a šíriť to, čo sa nám zachovalo.